28. august 2015

Fotoblog je pokračovaním turistickej trasy po neznámych, málo frekventovaných, ale o to viac atraktívnych častiach Malých Karpat v lokalite Vysoká (754 m n.m.), ktorá je druhým najvyšším vrcholom pohoria.

Prvú časť turistickej trasy som realizoval na začiatku leta a písal som o nej v článku Na zuby Vysokej 8. júna 2015. Pokračovanie tejto turistiky ma zaviedlo na výstup cez Horný vrch (643 m.n.m.) a Biele skaly (561 m.n.m) s potenciálnym zámerom zdolať Jelenec a Geldek. Všetky vrcholy len veľmi poskromne prechádzajú cez turistické značky, resp. sú od nich neďaleko a viac či menej sľubujú krásne výhľady na panorámu Malých Karpat.
Realita ukáže ako veľmi 🙂

Fotografie použité vo fotoblogu sú výberom z celej galérie v Google+

 

Popisujúcu trasu odporúčam len pre turistov, ktorí nemajú strach z výšok, netrpia závratmi a majú istotu v pohybe po strmých zrázoch, zosuvoch a exponovanom skalnatom teréne bez istenia.

Pre zdolanie trasy som si zvolil cesty, ktoré vedú po turistických značkovaných chodníkoch, resp. po lesných cestách mimo oblastí s najvyšším stupňom ochrany. Pozdné leto s horúcimi dňami sľubovalo príjemný chladivý pobyt v lese. Zato výhľady, podľa očakávania, boli zahmlené dymnom sparného letného dňa. Na kráse a malebnosti im to však neubralo.

Východiskom bola opäť cesta smerom na horáreň Baďura. Parkovanie na odstavnom mieste pred rampou so zákazom vjazdu bolo pohodlné, ľahko dostupné, neďaleko od  kameňolomu Vajarská (Rohožník). Obavy, žeby sa s autom stalo čokoľvek nepríjemné, bez dohľadu a uprostred lesa, sa ani raz nenaplnili.

Začiatok výstupu na Horný vrch

Prvá časť trasy vedie dolinou po modrej turistickej značkovanej trase, z ktorej v príhodnú chvíľu je potrebné odbočiť (vpravo) na lesnú cestu smerujúcu pod Vysokú. Cieľom sú studne a zdroje pitnej vody BVS, ktoré som dosiahol pomerne rýchlo a hladko. Je to miesto kde som sa posledne rozhodoval, či pokračovať s výstupom na Horný vrch. Tentokrát s odhodlaním, ktoré sa už nedalo zastaviť.

Prvé bralnaté časti Horného vrchu

Výstup nie je príjemný: celé podložie, podobne ako pri výstupe na Vysokú je sutinného charakteru s podrastom do pol pása, často so žihľavami.

Človek nevidí kam stúpa: skaly, suť a hlina sa pod nohami kĺžu, ustupujú a vytvárajú pohyblivú lavínu. Statné stromy a prvé skalné výbežky sú mi oporou počas lezenia a nad hlavami sa mi črtajú prvé bralnaté úseky. Na moje potešenie všetky sľubujú atraktívne výhľady.

Celý ďalší výstup je sprevádzaný bralnými stenami, vežami, prevysmi, plošinami. Každá je zaujímavá, pri každej sa chvíľu zdržím a vychutnávam si farbu, tvary, monumentálnosť.

V jednej zo skalných stien sa nachádza malý vstup do jaskyne. Neodolám a aspoň nakuknem do jej tajomstiev. V príšerí tmy a hry svetiel vidím ostatky po ľudskej prítomnosti z doby železnej: deravý hrniec a ohnisko 🙂

Čím stúpam vyššie po bralných stupňoch, tým sa viac a viac otvárajú výhľady do širokej krajiny Malých Karpat. Výhľadom dominuje Vysoká so skalnými zubami. Západným smerom hrebeň Vysokej pokračuje menej nápadným vrcholom Zámok.

Pohľadom opäť vychutnávam celú trasu, ktorú som absolvoval nedávno -> Na zuby Vysokej.

Samotný vrchol Horný vrch je pekne situovaná homoľa uprostred slnkom prežiareného  lesa, ale neposkytuje žiadne výhľady a tak pokračujem smerom na Biele skaly po červenej turistickej značke. Cestou odporúčam vystúp na malý skalný hrebeň nad sedlom Skalka, ktoré je  príjemným, slnkom zaliatym miestom pre oddych a posedenie.

Nasledujúca časť sa stala najmenej zaujímavou: po ľahkom vstupe do obory  (zčasti zničený plot) sa ocitám na hrebeni Biele skaly. Hrebeň je málo nápadný, v podstate predstavuje plošinu, ktorá sa končí bralným útesom husto porasteným drevinami a stromami. Výhľady sú chabé a málo výživné. Biele skaly v tomto ročnom období boli pre mňa veľkým sklamaním.

Jediné vzrušenie mi prinieslo začínajúce obdobie ruje jelenej zveri. Môj ďalší zámer vystúpiť na Jelenec a Geldek bol zmarený prítomnosťou lesných robotníkov a intenzívnou ťažbou dreva v smere môjho pohybu.

Výstup na bratov Jelenec a Geldek si teda odsúvam na nasledujúci pobyt v tajomných Malých Karpatoch…

Pod sedlom Skalka: výhľad na Veľký Petrklín a Vápennú