21. február 2015
Takmer jarná turistika na jeden z najvyšších vrcholov Malých Karpat – Vápenná s potulkami po jej hrebeni a okolí.
Plavecké Podhradie
Inšpirovaný predchádzajúcou zimnou turistikou na Mešťankovú (pozri fotoblog Mešťanková – nedokončená zimná turistika) som sa opäť vydal do Plaveckého krasu s cieľom pokochať sa panoramatickými výhľadmi na Malé Karpaty.
Po príchode do Plaveckého Podhradia ma čakalo sklamanie: sneh už nebolo vidieť na žiadnom z okolitých strání, ani na hrebeňoch, tak som sa rozhodol, že nové snežnice neotestujem a nebudem brať so sebou žiadnu záťaž navyše.
Takéto omyly sa obvykle vypomstia vo chvíľach, keď som sa na hrebeni Vápennej a najmä na jej náveternej strane zabáral do 50cm nepríjemného zľadovatelého snehu.
No napriek nesprávnemu rozhodnutiu nebrať snežnice, celá turistika nebola veľmi náročná. Okruh viedol po turisticky značených trasách, okrem záverečného zostupu z Báborskej do doliny Plaveckého Podhradia.
Vápenná (752 m.n.m.)
Výstup na Vápennú zo strany Plaveckého Podhradia po žltej turistickej značke je kratší, ale o to náročnejší. Na vrchol som sa dostal realtívne rýchlo a opäť som tu nikoho nestretol – napriek tomu, že sa jedná o obľúbené miesto turistov.
Ďaleké výhľady vďaka prílevu teplého vzduchu boli zahalené oparom, ale nádheru a pocit radosti to nezmenšuje. Následný postup po hrebeni komplikuje bralnatý terén, zľadovatelé časti a neustále zabáranie do snehu. Tieto drobné nepríjemnosti vynahradí krásna zasnežená krajina, výhľady a pokojná atmosféra. Miestami je snehová pokrývka taká panenská, že sa jej nedotkla ani lesná zver.
Trasa po hrebeni vedie po červenej turistickej značke a cez sedlo Uhliská ďalej do PR Klokoč. Cestopu na Klokoč sa opäť otvárajú krásne výhľady. Už teraz si sľubujem, že čarovné miesto Klokoča ma bude lákať na opakované výstupy.
Pri zostupne na Báborskú sa pristavím pri výraznom závrte a napopkon s premočenými topánkami smerujem rýchlo cez pasienky do Plaveckého Podhradia. Najprv po lesnej a následne po poľnej ceste, ktorá sa zmenila na riečisko topiaceho sa snehu (ako som neskôr zistil, táto cesta je už stálym riečiskom potoka 🙂